Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?
Asi by som bol farmár. Zvieratá som mal stále rád, vždy som k nim inklinoval, preto som si vybral v rámci stredoškolského štúdia veterinu. Aj doma mám stále nejaké zvieratká – dlhé roky rybičky a teraz aj korytnačku. A veľmi ma bavia manuálne práce. Keby som sa nevenoval športu, asi by som prerábal a zariaďoval byty.
Kto bol vaším športovým vzorom?
Kanadský šprintér Ben Johnson, ale keď ho chytili za doping počas olympiády v Soule v roku 1988, tak som plný sklamania v mojej izbe postrhával všetky jeho plagáty zo steny. Odvtedy som už nemal nijaký veľký vzor.
Na čo najviac utrácate?
Ak mi to peňaženka dovolí, tak na obľúbenú značku športového oblečenia, ale napríklad aj na topánky. Keď sa mi nejaké zapáčia, rád si ich kúpim. Aj keď na druhej strane, mám s tým problém pri veľkosti mojej nohy – mám číslo štrnásť. Neraz teda v obchode nemôžem veľmi vyskakovať, lebo ani nemajú moju veľkosť. A keďže sa snažím zdravo stravovať, tak mojou druhou finančne dominantnou položkou je jedlo.
Pamätáte si na vašu prvú lásku?
Jasné, že si pamätám, na to sa nedá zabudnúť, teda aspoň ja nie. Jej meno ale neprezradím. Náš vzťah sa skončil jej presťahovaním z Košíc naspäť do rodného Bardejova.
Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?
Ak by som zrátal všetky tie týždne počas opakovaných tréningových pobytov v Juhoafrickej republike, tak som tam na sústredeniach strávil aspoň rok a pol svojho života. Milujem túto krajinu, poznám tam už prakticky všetko. Ak máme počas sústredenia pár dní voľný program, som schopný za tri dni prejsť za výletmi autom 800 kilometrov a pešo nachodiť ďalších 40 kilometrov. Za pár dní zvládnem vidieť toľko, na čo iní potrebujú dva týždne. Kapské Mesto považujem za najkrajšie miesto na svete. Na Juhoafrickej republike mi imponuje tamojšie prostredie, klíma, dobrí ľudia a skvelé tréningové podmienky. Navyše je to tam lacné. V Európe sa mi najviac páči vo švajčiarskom zimnom stredisku St. Moritz. Je to nádherné miesto, kam sa vždy rád vraciam. V každom kúte sveta som sa snažil objaviť jeho čaro, takže si nespomeniem na destináciu, kam by som nikdy nechcel vrátiť, lebo takú ani nemám.
Levia farma v juhoafrickom Potchefstroome. Zľava Marcel Lopuchovský a ďalší členovia jeho tréningovej skupiny – Nina Nováková, Iveta Putalová a Marco Adrien Drozda.
Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?
Volajú ma Lopuch alebo Lopy. Na obe som si len ťažko zvykal, chvíľami sa mi v žalúdku hromadila žlč… Ale postupom času som sa s tým nejako zmieril. Viac sa mi páči oslovenie Lopy.
Ako si najlepšie oddýchnete?
Baterky si dobíjam predovšetkým športovaním. Rád si obujem kolieskové korčule či nasadnem na bicykel. V zime rád jazdím na bežkách, obľubujem aj skialpinizmus. Baví ma aj prečítať si dobrú knihu. Najradšej mám tie zo športového prostredia alebo životopisy slávnych športovcov.
Čo vás vie priviesť do zúrivosti?
Keď sa stretnem s pesimistickými ľuďmi. Takýmto sa snažím vyhýbať. A rovnako aj falošným pokrytcom. Mám rád ľudí, ktorí povedia pravdu priamo do očí.
V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?
Snažím sa urobiť si všetko svojpomocne a nemám s tým najmenší problém. Považujem sa za manuálne zručného človeka. Vyznám sa aj v opravách, ktoré súvisia s elektrikou. Nepúšťam sa jedine do plynu. A taktiež ma veľmi baví varenie aj upratovanie. Nepoznám slovo, že sa mi niečo nechce.
Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?
Mojou slabinou je dochvíľnosť. Štve ma, že niekedy meškám. Vtedy sa na seba veľmi zlostím. A čo ma ešte charakterizovalo – že som nevedel povedať nie. Ale už sa to učím, aj keď je to veľmi ťažké.
Kto je váš najobľúbenejší umelec?
Veľmi rád počúvam hudbu. Mám rád legendárne kapely U2 či Red Hot Chili Peppers, austrálsku speváčku Kylie Minogue, ale aj súčasné hitovky. Rád si pozriem aj rôzne akčné filmy alebo thrillery. Akurát horory nemám rád. A veľmi ma zaujala napríklad výstava diel Andyho Warhola, ktorú som navštívil.
Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?
Nie je veľa športovcov, ktorí sa zúčastnili na letných a zimných olympijských hrách. Ja som bol ako atlét na OH v Sydney a ako bobista na ZOH vo Vancouvri. Ako atletický tréner si cením dve finálové umiestenia môjho bývalého zverenca Jozefa Repčíka v behu na 800 metrov na majstrovstvách Európy. Moja súčasná výkonnostne najúspešnejšia zverenkyňa Iveta Putalová skončila v behu na 400 metrov vlani na halovom európskom šampionáte na štvrtej priečke a na tohtoročných MS v americkom Portlande na šiestom mieste. Teraz s ňou ladíme formu na blížiacu sa olympiádu v Riu de Janeiro. Je fajn, že naozaj nemám žiaden okamih, na ktorý by som najradšej zabudol. Ako aktívny pretekár som sa snažil vydať zo seba všetko, aby som si nikdy nemusel nič vyčítať. Trénerská činnosť je najmä o veľkej obete, ale dosiahnuté úspechy zverencov sú pre mňa vždy veľkou odmenou a satisfakciou.
Na tohtoročných majstrovstvách sveta v americkom Portlande.
VÝSLUCH
Marcel Lopuchovský - atletický tréner Narodil sa 2. mája 1977 v Košiciach. Bývalý atletický reprezentant Slovenska, bývalý rekordér našej krajiny v behu na 400 metrov. Piaty na juniorských MS a aj na ME do 23 rokov. Účastník seniorských ME i MS a halových majstrovstiev Európy. Zúčastnil sa na OH v Sydney 2000 ako člen atletickej štafety na 4 x 400 metrov, ale aj na ZOH vo Vancouvri 2010 ako člen posádky štvorbobov. Vyštudoval odbor trénerstvo na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako šéftréner behov a metodik v Národnom športovom centre.
Foto: archív ml
Video: Marcel Lopuchovský
Príspevok VIDEO: Miluje Juhoafrickú republiku strávil tam už rok a pol života zobrazený najskôr košice :dnes.